Keď jedlo prestáva byť len jedlom: prečo s ním často zápasíme viac, než by sme chceli.

Keď sa povie porucha príjmu potravy, väčšina z nás si možno predstaví mladé dievčatá trpiace anorexiou alebo bulímiou. To sú však už extrémne prejavy narušeného stravovacieho správania. Na opačnej strane je zdravý vzťah k jedlu, kedy dokážeme vnímať a rešpektovať signály svojho tela. Jeme, keď cítime fyzický hlad a prestaneme, keď sme príjemne sýte. Jedlo nie je zdrojom úzkosti, kontroly alebo pocitu viny, ale skôr prirodzenou a pozitívnou súčasťou nášho života. Medzi týmito dvomi bodmi je množstvo odtieňov, ktoré môžu spadať do kategórie narušeného stravovacieho správania.

Ako sa môže prejaviť narušený vzťah k jedlu?

• Časté diéty, úzkosť spojená s určitými potravinami.
• Časté výčitky po jedle. Namiesto radosti prichádza pocit viny či hnevu na seba.
• Emočné jedenie. Jedlo slúži na upokojenie smútku, stresu alebo únavy.
• Striedanie prísnych diét a prejedania. Pocit, že buď mám všetko pod kontrolou, alebo „úplne zlyhávam“.
• Posadnutosť kalóriami alebo váhou. Neustále váženie sa, kontrolovanie, porovnávanie sa s inými.
• Strata schopnosti počúvať telo. Neviem rozlíšiť, či som hladná alebo len nervózna, jem na „autopilota“.
• Vynechávanie jedál kvôli strachu z priberania. A potom večerné návaly hladu.
• Pocit hanby za svoje telo. Vyhýbanie sa spoločenským akciám, plavárni či aktivitám, kde je telo viditeľné.
• Jedlo ako odmena alebo trest. „Zaslúžim si sladkosť“ alebo „nemôžem jesť, lebo som včera zhrešila“.
• Používanie cvičenia, pôstu alebo očisty ako kompenzáciu konzumácie „zlých jedál“

To všetko sú znaky toho, že vzťah k jedlu už nie je uvoľnený a prirodzený, ale plný napätia a emócií. Jedlo už nie je len jedlom.

Často je útechou, trestom, odmenou alebo zdrojom výčitiek.

Ak sa v tom spoznávaš, nie si v tom sama.

Výskumy ukazujú, že my ženy trpíme poruchami príjmu potravy a nezdravými stravovacími návykmi častejšie ako muži. Nie je to preto, že by sme boli „slabšie“, ale preto, že náš život ovplyvňuje komplexná spleť faktorov, ktoré nás robia zraniteľnejšími.

Tu sú niektoré dôvody, prečo sa s týmto problémom stretávame častejšie:

Tlak spoločnosti a kultúra tela

Od malička dostávame z okolia signály, že naša hodnota je úzko spätá s tým, ako vyzeráme. Počúvame poznámky o tele, porovnávame sa s inými a náš mozog si jednoducho spojí „byť štíhla“ = „byť úspešná a obľúbená“. Reklamy, filmy, módny priemysel – všade na nás útočia nerealistické ideály krásy, ktoré sú pre väčšinu z nás nedosiahnuteľné. Tento neustály tlak vedie k nespokojnosti s vlastným telom, čo je prvý krok k vážnym problémom.

Hľadanie dokonalosti

Možno to tiež poznáš. Chceme byť dokonalé vo všetkom: v škole, v práci, ako partnerky, mamy… A keď sa nám niečo nedarí, nájdeme si iný cieľ, kde sa cítime silné. Pre mnohé ženy sa takýmto cieľom stane kontrola nad jedlom a váhou. Vedia, že ak sa im to darí, majú aspoň jednu oblasť života pod kontrolou.

Hormonálne zmeny

Puberta prináša veľké zmeny – telo sa mení a náš podiel tuku prirodzene rastie. Keď sa k tomu pridá tlak okolia, môže to byť pre nás obrovský šok. Namiesto toho, aby sme prijali svoje telo v novej podobe, sa ho snažíme ovládať. A jedlo je jedným z najľahších, no najnebezpečnejších spôsobov, ako získať pocit kontroly, keď sa všetko iné vymyká z rúk.

Perimenopauza je pre telo rovnako veľkou hormonálnou zmenou ako puberta. Hormóny, ktoré regulujú náš cyklus, začínajú kolísať, čo môže viesť k zmenám nálad, úzkosti, nespavosti a priberaniu. Dochádza k zmenám v signáloch hladu a sýtosti. Hormóny, ktoré zvyšujú našu chuť do jedla, môžu byť hlasnejšie a hormóny, ktoré potláčajú náš apetít sa naopak stišujú. Máme väčšiu chuť na sacharidy a sladké jedlá.

Preto môžeme nadobudnúť pocit, akoby sme už nemohli dôverovať svojmu telu a to, čo fungovalo pred pár rokmi, už akosi neplatí.

Faktory špecifické pre toto obdobie, ktoré nesú so sebou zvýšené riziko narušeného stravovacieho správania sú napr.:

• Pocit straty kontroly nad telom. Telo sa mení a môže sa ti zdať, že ak priberáš, strácaš kontrolu nad svojim telom.  To však môže viesť k nezdravým návykom a k snahe obmedzovať jedlo alebo prehnane cvičiť v snahe získať pocit kontroly späť.
• Spoločenský tlak. Kult mladosti vytvára pocit, že „starnutie je zlyhanie“.
• Emočné preťaženie. Stres, starostlivosť o rodinu, práca, starnúci rodičia – všetko spolu vytvára tlak. Jedlo sa stáva únikom, alebo jediným zdrojom potešenia.
• Izolácia. O menopauze sa stále hovorí málo a môžeš sa cítiť so svojimi problémami sama.

Práve v tomto období je dôležité spomaliť a zapojiť vedomie a vnímavosť.

• Spomaliť pri jedle. Zastaviť sa a cítiť, či jem z hladu alebo z emócií.
• Načúvať telu. Položiť si otázku: „Som sýta, alebo jem zo zvyku?“
• Rešpektovať cyklus chutí. V niektorých fázach mesiaca je prirodzene väčší apetít – a je v poriadku ho prijať.
• Hľadať iné zdroje úľavy. Oddych, pohyb, rozhovor či pár hlbokých nádychov môžu byť tým, čo telo v skutočnosti potrebuje.

👉 Vedomé jedenie je cesta, ako sa v tomto období opäť spojiť so sebou.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že naša hodnota nespočíva v tom, ako vyzeráme. Sme silné, krásne a hodnotné pre to, aké sme, a pre všetko, čo robíme. Hľadajme podporu u svojich blízkych, obklopme sa ženami, ktoré nás inšpirujú a neodsudzujú, a pripomeňme si, že naše telo je náš domov – zaslúži si rešpekt a starostlivosť.

Život po 40 prináša zmeny – áno. Ale nemusí to znamenať boj s telom.
Môže to byť aj obdobie, keď sa konečne naučíš žiť v súlade so sebou.

Nie cez prísnosť a zákaz.
Ale cez rešpekt, súcit a načúvanie vlastnému telu.