Nie je to tvoja slabá vôľa. Niektoré potraviny sú navrhnuté tak, aby si ich jedla viac.

Stojíš večer v kuchyni. Po celom dni si unavená. Možno si toho dnes mala nad hlavu, možno si nestihla poriadne obedovať, alebo len túžiš po chvíľke pokoja. A zrazu si uvedomíš, že držíš v ruke prázdny obal od čipsov alebo čokolády.

Opäť raz sa ozve známy hlas: „Prečo nemám pevnú vôľu? Prečo sa neviem ovládať?“

Ak si sa v tom spoznala, mám pre teba dôležitú správu. Tvoja neschopnosť odolať ultra-spracovaným potravinám ako sú chipsy, sušienky, čokoládové tyčinky a pod. nie je dôkazom tvojej slabej vôle. Je to výsledok nesúladu medzi naším evolučným nastavením a moderným svetom potravín, ktorý sa naučil veľmi šikovne využívať naše základné inštinkty prežitia.

Ultra-spracované potraviny nie sú len potraviny, ktoré prešli nejakou úpravou. Patria sem produkty vytvorené prevažne z priemyselne spracovaných zložiek, ktoré často obsahujú kombináciu rafinovaných sacharidov, tukov, soli, aróm, emulgátorov, farbív a ďalších prídavných látok.

Ich cieľom nie je len zasýtiť. Ich cieľom je, aby si po nich siahla znova. 

Potravinárske firmy investujú obrovské prostriedky do vývoja produktov, ktoré budú pre ľudí čo najťažšie odmietnuteľné. Vedci testujú rôzne kombinácie cukru, tuku, soli, aróm, či textúry, ako napr. chrumkavosť, krémovosť, aby našli takzvaný bliss point – bod maximálnej chuťovej príťažlivosti. Ani príliš sladké. Ani príliš slané. Ani príliš mastné.

Presne tak akurát, aby mozog povedal: „Toto je úžasné. Daj si ešte.“

Keď sa pozrieme na prirodzené potraviny:

• ovocie obsahuje cukor, ale veľmi málo tuku,
• orechy obsahujú tuk, ale málo dostupných sacharidov,
• mäso obsahuje bielkoviny a tuk, ale prakticky žiadny cukor,

V prírode sa prakticky nevyskytujú potraviny, ktoré by v jednej porcii obsahovali vysokú koncentráciu rýchlo dostupného cukru, tuku a soli zároveň.

Ultra-spracované potraviny preto predstavujú pre náš mozog niečo úplne nové. Je to presný pomer chutí a textúr, ktorý v našom mozgu vyvolá masívne uvoľnenie dopamínu – hormónu, ktorý súvisí najmä s motiváciou, očakávaním a túžbou.

Nevytvára pocit spokojnosti. Vytvára pocit: „Chcem ešte.“

Ultra-spracované potraviny dokážu tento systém aktivovať mimoriadne silno. Mozog sa ich naučí spájať s rýchlou a intenzívnou odmenou, a preto po nich začíname túžiť aj vtedy, keď fyzicky nie sme hladné. Tým sa však príbeh nekončí.

Po prehltnutí pokračuje komunikácia medzi črevami a mozgom. Črevné bunky začnú vyhodnocovať, aké živiny do tela prišli, a prostredníctvom hormónov vysielajú spätnú väzbu, ktorá podporuje sýtosť a pocit uspokojenia po jedle. Pri prirodzených, minimálne spracovaných potravinách funguje tento systém pomerne dobre. Potraviny obsahujú vlákninu, bielkoviny a prirodzenú štruktúru, ktoré pomáhajú aktivovať hormóny sýtosti.

Ultra-spracované potraviny naopak vytvárajú veľmi silný signál túžby, ale často slabší alebo oneskorený pocit nasýtenia. Práve v črevách sa tak spúšťa druhá vlna baženia. Výsledkom je, že mozog dostáva z tráviaceho traktu silné „chcem ešte“, zatiaľ čo signál „už mám dosť“ prichádza oveľa neskôr.

Prečo sa pri nich tak ľahko prejedáme?

Existuje niekoľko dôvodov.

Jeme ich príliš rýchlo
Mäkká štruktúra, minimum žuvania a schopnosť doslova sa rozpustiť v ústach znamenajú, že energiu prijímame veľmi rýchlo. Mozog však potrebuje čas, aby spracoval informáciu, že jedla už bolo dosť. Keď tento signál dorazí, často sme už zjedli viac, než sme pôvodne plánovali.

Zasýtia menej
Mnohé ultra-spracované potraviny obsahujú málo bielkovín, málo vlákniny a minimálnu prirodzenú štruktúru. Sú energeticky bohaté, ale sýtia podstatne menej než plnohodnotné jedlá.

Sú navrhnuté tak, aby sa jedli ľahko
Nemusíme ich nejako špeciálne pripravovať. Nemusíme ich krájať. Nemusíme ich veľmi žuť. Sú lacné, dostupné a neustále na očiach. Žijeme v prostredí, kde je ich nadmerná konzumácia prakticky predvoleným nastavením.

Kto je voči nim najzraniteľnejší?

Nie všetci reagujeme rovnako.

Zraniteľnejší bývajú najmä ľudia:

• ktorí držia časté diéty,
• ktorí jedia nepravidelne,
• ktorí sú dlhodobo v strese,
• ktorí málo spia,
• ktorí používajú jedlo ako spôsob upokojenia,
• ktorí prechádzajú hormonálnymi zmenami.

A práve my ženy v perimenopauze často zažívame niekoľko z týchto faktorov naraz. Kolísanie estrogénu ovplyvňuje reguláciu hladu, sýtosti, nálady aj citlivosť mozgu na odmenu. Zvyšuje sa únava, citlivosť na stres a potreba rýchlej energie.

Keď sa k tomu pridajú diéty, obmedzovanie jedla alebo snaha jesť dokonale, mozog začne energeticky bohaté potraviny vnímať ako ešte hodnotnejší zdroj prežitia.

Niektoré štúdie ukazujú, že pri nich zjeme aj o stovky kalórií viac

Jedna z najznámejších štúdií Kevina Halla porovnávala ultra-spracovanú a minimálne spracovanú stravu. Účastníci mohli jesť koľko chceli. Pri ultra-spracovanej strave spontánne prijali približne o 500 kcal denne viac, hoci obe diéty mali podobný obsah makroživín. Nešlo o nedostatok disciplíny. Ich mozog a telo ich jednoducho prirodzene posúvali k vyššiemu príjmu energie.

Riešením nie je ďalší zákaz

Keď žena po zjedení sladkostí povie „od zajtra už nikdy“, často sa rozbehne známy cyklus: Zákaz → túžba → prejedanie → výčitky → ďalší zákaz. Na jednej strane stoja ultra-spracované potraviny navrhnuté tak, aby aktivovali túžbu po jedle. Na druhej strane stojí diéta, ktorá mozgu signalizuje nedostatok. Mozog potom reaguje úplne predvídateľne – začne venovať jedlu ešte viac pozornosti.

Ako z toho von?

Snažiť sa tieto hlboké biologické mechanizmy pretlačiť čistou silou vôle je nesmierne vyčerpávajúce. Sloboda neprichádza vtedy, keď so sebou bojuješ, ale keď začneš svojmu telu rozumieť a pomáhať mu.

• Využi vedomé jedenie na upokojenie: Keď nabudúce dostaneš nekontrolovateľnú chuť na niečo spracované, nekritizuj sa. Zastav sa a povedz si: „Moje telo je len unavené alebo v strese a môj mozog hľadá najrýchlejšiu úľavu. Moja vôľa je v poriadku, to len chémia v tele robí svoju prácu.“ Tento láskavý odstup ti vráti pokoj.
• Vyživuj svoje črevá skutočným jedlom: Sústreď sa na to, aby tvoje hlavné jedlá dňa obsahovali dostatok kvalitných bielkovín, zdravých tukov a vlákniny. Dokážu tvoje črevné bunky upokojiť a prirodzene ťa nasýtiť.
• Pridávaj, nezakazuj: Namiesto prísnych zákazov, ktoré len zvyšujú stresový hormón kortizol, sa zameraj na to, čo dobré môžeš do svojho jedálnička pridať (hrsť orechov, viac zeleniny, kvalitné vajíčka). Keď tvoje bunky dostanú skutočné živiny, pomôžeš svojmu telu zvládnuť tieto chute s väčším pokojom a ľahkosťou.“

Nemusíš bojovať sama

Ak si sa v tomto článku spoznala, možno je čas prestať hľadať problém v sebe, v tom, že by si mala málo disciplíny. Často stačí pochopiť, čo sa v tele deje a prestať proti nemu bojovať.

Presne s tým pomáham ženám po 40 v individuálnej spolupráci. Spoločne hľadáme spôsob, ako získať viac energie, pokojnejší vzťah k jedlu a väčšiu dôveru vo vlastné telo.

👉 Viac o spolupráci nájdeš tu.